Azda všetkým malým deťom sa občas sníva o čarokrásnej krajine, kde je všetko z čokolády. V nugátových potokoch plávjú lentilkové rybičky  na oblohe sa s ľahkosťou vznášajú karamelové obláčiky. Stačí len natiahnuť ruku... no niektorým dospelým sa ich detské sny aj plnia. Vitajte v Slowlandii, v Repíkovej továrni na oriešky a čokoládu.

Kedy vo vás dozrelo presvedčenie, že sa chcete pustiť do vlastného biznisu s orieškami a čokoládou?

Michal Repík: Po troch rokoch práce v segmente výroby čokolády prevládla vo mne túžba tvoriť a vyrábať niečo vlastné. Vedel som, že to nechcem robiť ako všetci ostatní, chcel som sa už od začiatku odlíšiť a vybral som si tú najťažšiu cestu výroby orieškových krémov tak, ako by sme vyrábali čokoládu od kakaového bôbu po konečný výrobok. Tak vznikla Slowlandia.

Motto Slowlandie „Festina lente“ je zlatými písmenami uvedené na každom vašom výrobku. Čo symbolizuje?

Michal Repík: Znamená to „ponáhľaj sa pomaly“. Hlásime sa k hodnotám hnutia Slow Food, ktorého korene pochádzajú z Talianska, z miest, ktoré  s manželkou roky radi navštevujeme v rámci našej gastroturistiky. Najprv sme chodievali sami, dnes chodíme kompletná štvorčlenná rodina. Tam sme videli, ako sa vyvíja a kam smeruje odvetvie zdravej výživy a kvalitných potravín. Obaja sme sa zhodli, že výrobky z orechov budú tá správna voľba a veľký hit, videli sme v nich obrovský potenciál. Podarilo sa nám zachytiť boom orieškových masiel na trhu a potvrdilo sa nám presvedčenie, že ich treba vyrábať poctivo, úplne „od piky“ a byť súčasťou každej fázy výroby osobne.

Odkiaľ pochádzajú suroviny na výrobu vašich produktov?

Michal Repík: Orieškovo‐čokoládové krémy majú históriu najmä  v Piemonte (región na severozápade Talianska, pozn. red.), kde rastú asi najkvalitnejšie lieskové orechy na svete. Zo začiatku sme čerpali práve z týchto lokálnych surovín a tradičných receptúr. No postupom času sme sa rozhodli vyrábať produkty bez mlieka, ale najmä s omnoho menším obsahom cukru, pretože tak je to zdravšie pre deti, ale aj pre dospelých. Hľadali sme teda iné zdroje orechov, ktoré by väčšmi „pasovali“ do našich vlastných jedinečných receptúr. Lieskovce sme našli v Azerbajdžane a v Gruzínsku, pistácie na Sicílii a v Iráne, mandle v Kalifornii, to všetko u farmárov, ktorí sú schopní dodávať nám konzistentnú kvalitu počas celého roka. Momentálne som nadšený novou úrodou makadamiových orechov z Južnej Afriky.

Nie je takýto druh obchodovania príliš neosobný a komplikovaný?

Michal Repík: Fair trade obchod je z nášho pohľadu nesmierne dôležitý. Farmári, ktorí nám dodávajú suroviny, nie sú iba neznáme mená na faktúrach. Posielajú nám dokumentárne fotografie o tom, ako plodiny pestujú, aké programy pri pestovaní aplikujú, pozývajú nás na návštevu fariem a my radi pozvania prijímame. Budujeme si s pestovateľmi nadštandardné vzťahy, a tak je to správne.

Používate na výrobu krémov aj slovenské orechy?

Michal Repík: Na Slovensku je len veľmi obmedzená produkcia lieskových orechov. Kedysi, za čias socializmu, sa všetky lieskovcové sady postupne zlikvidovali a nie je odkiaľ čerpať toľko, aby nám to pokrylo spotrebu. Orechy tvoria gro našich produktov. Pre porovnanie ‐ bežný orieškový krém ako Nutella obsahuje okolo 14  percent orechov. Naše produkty začínajú začínajú na 67 %. Čiže nedokážeme na Slovensku nakúpiť dostatok. Ale v budúcnosti by sme veľmi radi obnovili pestovanie lieskovcov u nás, rád by som založil nové sady, ktoré by dosahovali dostatočnú produktivitu. A možno kvôli rýchlemu otepľovaniu budeme môcť v najjužnejších regiónoch pestovať aj mandle. Vlastné sady sú jeden z našich najambicióznejších projektov do budúcnosti. Takisto ma láka spracovanie slovenského ovocia. Rodia sa tu veľmi kvalitné komodity, pestované poctivo a s láskou. Bol by som šťastný, keby sa čo najviac našich surovín na výrobu Slowlandia produktov vyrobilo doma. To je cesta budúcnosti.

Máte pred sebou náročné úlohy, nájdete si ešte čas na spoločnú prípravu jedál vo vašej vlastnej domácnosti?

Zuzana Repíková: Kým sme nemali deti a Slowlandiu, niečo sme si spolu zvykli uvariť, dokonca prvotné receptúry produktov sme vymýšľali tiež spolu – metódou pokus omyl v domácej kuchyni. Odkedy máme Julinku a Vilka, varím doma iba ja, Michal sa venuje firme. Obe naše rodiny majú silno zakorenené tradície vo varení a pečení, v oboch sa varilo veľa a dobre. Všetky dôležité rodinné udalosti a oslavy sa odohrávali práve v kuchyni. U nás tradične, pod taktovkou mojej maminky a u Miška varí najmä otec, ktorý preferuje  viac modernejšiu, progresívnejšiu kuchyňu. My dvaja sme si časom vytvorili akúsi vlastnú fúziu rodinných receptov. Doteraz sme u našich  rodín na striedačku trávili aj každé Vianoce, ale tohto roku sme sa presťahovali do nášho prvého domu, kde sme si zariadili kvalitne vybavenú kuchyňu, ktorú familiárne nazývame „laboratorio“ a po prvýkrát pozveme my ich a pokúsime sa pripraviť štedrovečerné menu, ktoré ulahodí všetkým.

To bude asi náročné, ako bude vyzerať?

Zuzana Repíková: Kapra vymeníme za čerstvú filetu zo zubáča, ale pripravíme ju tradične v trojobale, aj na prírodno. Ako polievku chystáme kapustnicu podľa receptúry zo severu Slovenska – kapustová šťava bez kapusty, s kvalitnou klobáskou, hríbmi a so smotanou. Zemiakový šalát bude klasický, podľa mojich rodičov – zemiaky, uhorky  s nálevom, hrášok, majonéza, soľ, korenie, horčica. Miškov otec napečie orechové a makové záviny –„pajgle“ a moja maminka medovníky a linecké pečivo. Pred večerou krájame jabĺčko, dávame peniaze pod obrus, hádžeme orechy a mnoho iných vianočných zvykov tiež nevynecháme. Veľmi sa tešíme. Vianoce v kruhu najbližších sú pre nás nenahraditeľné.

Čo je to SLOWFOOD?

Hnutie Slow Food založil v roku 1986 v Taliansku odborník na víno a jedlo Carlo Petrini ako reakciu na šíriacu sa globalizáciu a zrýchľujúce sa životné tempo, strácajúce sa miestne gastronomické tradície a malý záujem ľudí o to, čo jedia, odkiaľ jedlo pochádza a ako jeho konzumácia ovplyvňuje ekológiu a všeobecne svet okolo nás. Cieľom slowfood filozofie je naučiť ľudí vážiť si kultúru stola, chrániť a vychutnávať si miestne produkty, ktoré by mohli byť odsúdené na zánik kvôli rýchlo sa rozvíjajúcej fastfoodovej kuchyne.

Zuzana a Michal Repíkovci

Mgr. Zuzana Repíková

Narodila sa 19. 11. 1987 v Nitre, vyštudovala marketingovú komunikáciu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Michal Repík

Narodil sa 31. 10. 1986 v Nitre, študoval manažment vo Viedni, v Klagenfurte a na City University of Seattle v Bratislave. Poznajú sa od detstva, vyrastali spolu na jednej ulici. Dnes majú dve deti a Slowlandiu.